Bohovia starovekého Grécka

Gréci boli známi myslitelia. Niektoré ich myšlienky sú doteraz živé vo vede, politike a umení. Uctievali celý rad božstiev.  Poďme sa o tom dozvedieť viac!

Ich bohovia sa správali podobne ako ľudia: hádali sa medzi sebou, zamilovávali sa, snažili sa jeden druhého oklamať. Gréci robili na počesť svojich bohov slávnosti.

Chrámy

Stavali pre nich chrámy, ktoré zasvätili konkrétnemu bohovi. Gréci pokladali k sochám svojich bohov dary, aby im bohovia pomáhali. Chorý ľudia prosili o uzdravenie. Svojim bohom obetovávali aj zvieratá. Za najlepšiu obetu považovali býka, niekedy bohom obetovali odliatím (dar v podobe vína vyliateho na oltár). Takmer v každom dome bol oltár pre súkromne bohoslužby.

Bohovia a bohyne 

Zeus: Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku.

Aténa: Aténa bola dcérou Zeusa a Metis. Je bohyňou múdrosti a stratégie. Mesto Atény, Grécko, bolo pomenované po Aténe a práve tu dnes stojí athensky chrám Parthenon.

Poseidon: Poseidon je starogrécky boh, jeden z najstarších bohov Grécka. Pôvodne bol jedným z najvyšších mužských božstiev, uctievaným v južných ostrovných oblastiach, predovšetkým medzi Iónmi. Jeho meno značí manžel Zeme, alebo Pán. Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi.

Hádes: Hádes  je v gréckej mytológii boh podsvetia. Hádes nebol medzi ostatnými olympskými bohmi veľmi obľúbený a svoje sídlo opúšťal len zriedka. Z obetných zvierat mal najradšej čierne ovce, pri ich obetovaní sa však musel obetujúci pozerať iným smerom. Zo stromov mu bol zasvätený cyprus a z kvetín narcis.