Zlomenie cyklu opakovania histórie

História. Aký je jej význam? Máme sa z nej poučiť, ale robíme to? Ja v tom všetkom vidím nekonečný cyklus rovnakej chuti po moci, prahnutí po kontrole a snahe o vládu. No pritom  je náš spoločný odkaz. Ukazuje ako sa nikdy nepoučíme, ukazuje ľudskosť, naše túžby a čo všetko sa pre nich ochotný urobiť. Je to zdroj múdrosti, z ktorého by sme sa mali učiť, ako sa vyhnúť chybám a nepodareným rozhodnutiam ktoré môžu ovplyvniť životy iných. Avšak, ako hovorí klasický citát, "História sa dookola opakuje." V histórii sme boli svedkami mnohých tragických udalostí, ako napríklad vojny, genocídy, náboženské perzekúcie a mnoho ďalších. A napriek tomu sa zdá, že tieto tragédie sa stále opakujú, len s inými menami a lepšími zbraňami. Povedzte, každá vojna vyzerá rovnako len spôsob akým sa deje sa mení, všade tam sú straty na životoch, strata na ľudskosti.

Táto séria sa môže zdať nevyhnutná, no my sa ako spoločnosť môžeme a musíme snažiť ju zlomiť. Musíme sa poučiť z chýb našich predkov a byť schopní sa prispôsobiť novým výzvam a hrozbám, ktoré nám stavia do cesty, neopakujme dookola tie isté chyby.

Prvým krokom k zlomeniu tohto reťazcu je uvedomenie si, že históriu tvoria skutoční ľudia, ktorí boli ovplyvnení konkrétnymi udalosťami. Je zložité si uvedomiť že všetci tí o ktorých sa učíme boli ľudia. Tak isto ako ty a ja mali sny, mali ciele a presvedčenia podľa ktorých sa snažili žiť. Každá vojna. Každá genocída. A každá náboženská perzekúcia, mala obete, ktoré trpeli a zomreli v dôsledku neoprávnenej agresie. Musíme sa poučiť z ich príbehov, pamätať na ich životy ktoré boli vzaté kvôli sebeckosti a krutosti ľudskej rasy a byť empatickí k ich utrpeniu.

Druhým krokom k zlomeniu toku je odmietnutie násilia ako riešenia. Väčšina tragických udalostí v histórii sa zrodila z násilných konfliktov, ktoré viedli k eskalácii násilia a krviprelievaniu. Musí to takto vždy skončiť? Nie je inej cesty ako vojny a smrť? Namiesto toho musíme hľadať mierové riešenia, ktoré budú rešpektovať všetkých ľudí a ich práva. Hoci sme v 21. storočí sa niektorý jedinci správajú akoby teraz vyliezli z jaskýň. Nerešpektujú názory iných, vysmievajú sa zmene a opovrhujú rozlišnostou. Áno, každý z nás je iný ale to z nás predsa robí ľudí! To z nás robí unikáty a to kým sme! Myslime na to že nie všetci majú stále právo prehovoriť, povedať nie, za to musíme bojovať! Násilie nie je cesta, už sme to videli nekonečno krát a aj tak sa nepoučíme.

Tretím krokom je vzdelávanie a informovanosť. Musíme sa učiť o histórii a analyzovať ju, aby sme pochopili, ako sa môžeme poučiť z chýb tých ktorý za ne už zaplatili. Musíme tiež byť informovaní o súčasných udalostiach a výzvach, aby sme mohli byť pripravení na to, čo príde.

Posledným krokom je zodpovednosť. Každý z nás má zodpovednosť za to, čo robíme a ako sa správame. Musíme byť kritickí voči svojim vlastným rozhodnutiam a brať si za svoje čo urobíme. Na konci dňa si každý nesieme svoje vlastné bremeno ktoré spadá na naše svedomie. My musíme žiť s tým čo spáchame a vždy sa sami seba spýtať. Stálo to za to?

Napísala Barbora Vangoríková

Obrázky: OIP.1qb-ovX4ZG5j6LuiEH_EtAHaEo (298×186) (bing.com)